Tina s dcérkou cestujú po svete. Navštívili už viac krajín, dokonca aj ďaleké Kapverdy a pred pár dňami sa vrátili z dobrodružnej Srí Lanky, ktorú precestovali krížom-krážom.
Nebolo by na tomto príbehu nič až tak obdivuhodné, keby dcérka nebola
(ako Tina hovorí) viac obdarená ako bežné detičky.
Lenka má 9 rokov. Nechodí, nerozpráva, nepýta sa na toaletu, potrebuje kŕmiť, nosiť, teda naozaj 100%-tnú starostlivosť. Má totiž mozgovú obrnu.
Rodičia, ktorí máme úplne zdravé deti, vidíme v cestovaní často rôzne prekážky. Tina je mama, ktorá nás nesmierne fascinovala a preto vznikol náš spoločný článok o inom cestovaní s deťmi, ako ste u nás doteraz čítali.
„V hlave plnej strachu nie je žiadny priestor pre splnenie snov…“
Veríme, že tieto dve baby vás svojimi odpoveďami presvedčia, že ani viac obdarené deti nie sú prekážkou pri cestách do naozaj ďalekých kútov sveta. Tina nám tiež odpovie, prečo vidí v cestovaní zmysel Lenkinho dospievania.
Tina, kedy si začala s Lenkou cestovať ? Koľko mala rokov a aká bola vaša prvá spoločná cesta ?
S Lenkou sme začali cestovať keď mala 4 roky. Naša prvá dovolenka bola pri mori v Turecku, kde sme s ňou boli viackrát. V Tureckom Marmarise sme absolvovali s Lenkou aj delfinoterapiu. Keďže všetky tieto pobyty prebiehali bez akýchkoľvek problémov, rozhodli sme sa s ňou cestovať aj do vzdialenejších, exotických destinácií, ako sú Kapverdské ostrovy, alebo teraz pred pár týždňami Srí Lanka. Určite to neboli naše posledné vzdialenejšie destinácie.
Kde všade ste ešte boli ?
S Lenkou sme navštívili okolité krajiny – Poľsko, Maďarsko, Česko. Hlavne však Rakúsko, nakoľko tu žijeme. Boli sme spolu aj na sánkovačke v južnom Tirolsku. Veľa cestujeme po hradoch a zámkoch. Taktiež radi chodíme na víkendové pobyty, keďže Lenka zbožňuje vodu a výborne sa cíti v saune.
Stretla si sa aj s negatívnymi reakciami od tvojich blízkych, či ľudí z okolia, ktorí mali námietky na to, že cestuješ s Lenkou ?
S negatívnymi reakciami som sa nestretla. Skôr s obdivom a rešpektom. Veľa známych, priateľov, nám to priali a tešili sa s nami.
Chodí Lenka do školy ?
Lenka chodí do špeciálnej školy vo Viedni, kde má každý deň terapie namiesto klasického vyučovania. Každé ráno o 7:30 ju vyzdvihne školský bus, ktorý je prispôsobený na prevoz vozíčkarov a popoludní ju dovezie domov. Týmto ušetrím veľa času a môžem pracovať na polovičný úväzok a taktiež sa realizovať v mojom obore.
Ako vás v zahraničí vnímajú ? Predsa len, akokoľvek handicapované deti turistov, domáci denne nevídajú.
Ohlasy sú veľmi pozitívne. Lenku si chodia pozerať ako „atrakciu“. Na Srí Lanke ju dokonca počas večere prišiel pozdraviť manažér hotela, neskôr dokonca šéfkuchár, ktorý priniesol aj nejakú maškrtku pre ňu. Cítila som z ich strany rešpekt a uznanenie, že s dcérkou cestujeme a ukazujeme jej svet. Na Kapverdách sme zažili niečo, čo zostane navždy v pamäti. Pri večernom tanečnom predstavení v hotelovej reštaurácii prišla k Lenke časníčka s kyticou čerstvo natrhaných kvetov z hotelovej záhrady. Všetky pohľady smerovali k nášmu stolu a moje oči neostali suché. Od dojatia som plakala. Hlavne v krajinách, ktoré sú chudobnejšie, cítime dobrotu a srdečnosť. Lenka to prežíva a preciťuje ešte intenzívnejšie ako my
Máš cestovateľské ciele? Sú krajiny, kam snívaš, že sa raz aj s Lenkou pozrieš?
Cestovateľských cieľov máme ešte dosť. Určite by sme s ňou chceli ísť do New York-u ( túto cestu plánujeme na jej 18 narodeniny). Lákajú nás však hlavne krajiny, kde sú ľudia bohatí vtedy, keď sú šťastní a spokojní s tým čo majú. Cestovaním sme prišli na to, že tí najskvelejší ľudia sú tí najskromnejší.
„Stále hovorím, že hmotné veci pominú, zážitky a spomienky ostávajú navždy.“
Vaše spoločné cestovanie nespočíva iba v ležaní na pláži. Chceš ukázať Lenke čo najviac z danej krajiny, v ktorej sa práve nachádzate.
Takýto spôsob cestovania ma vždy lákal. Nepatrím k ľuďom, ktorí strávia 2 týždne na lehátku na jednej pláži. Potrebujem naháňať zážitky… Ja stále hovorím, že hmotné veci pominú, zážitky a spomienky ostávajú navždy.
Ako znáša Lenka často dlhé hodiny v lietadlách, či na letiskách ?
Keďže s Lenkou často cestujeme z Viedne, kde žijeme na Liptov, kde máme rodinu, je na cestovanie zvyknutá od malička a nerobí jej to žiadny problém. Zabaví sa pozeraním rozprávok, či detských pesničiek. Rada si počas cesty aj pospí.
Ako zvládate časový posun a aklimatizáciu v ďalekých krajinách ?
Časový posun zvládame bez problémov. Našťastie si rýchlo zvykáme na zmeny.
Lenka má mozgovú obrnu, nerozpráva, nechodí…avšak ty, ako jej spriaznená duša určite vieš z jej výrazu vyčítať, čo sa jej páči, čo naopak nie. Môžeš nám povedať, čo má Lenka na cestách najradšej ? Čo ju doteraz najviac potešilo, prípadne kde sa jej najviac páčilo ?
Lenka neznáša stereotyp a nudu, rada spoznáva nových ľudí, nové krajiny a jednoznačne viem, že ju zážitky z cestovania úžasne obohacujú. Vyžaruje šťastie, spokojnosť a radosť. Jej úsmev hovorí za všetko. Najlepšie sa cíti v krajinách, kde ešte ľudia ostali ľuďmi a majú srdiečko na pravom mieste.
Trošku rypneme, no zaujímalo by nás, čo Lenka nemá rada, čo vám dvom možno robí problémy ?
Lenka nemá rada, keď sa niekde ľudia hádajú, bijú, kričia po sebe… ona to prežíva oveľa citlivejšie ako my. Vtedy sa rozplače a je problém ju upokojiť. Inak problémy s cestovaním nevidím žiadne. Samozrejme, že sú naše cesty náročnejšie, ako cesty so zdravým dieťaťom. No ak máte oporu v partnerovi, všetko sa dá zvládnuť. Jej úsmev a radosť, čo vyžaruje nám dodáva veľa sily a energie.
„Problémy si človek vytvára sám v hlave…vždy sa dá všetko zvládnuť, len treba chcieť. Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.“
autor: mamina Marika s povolenim stranky www.cestujsdetmi.sk